Separačná úzkosť u psov je stav, ktorý postihuje nespočetné množstvo chlpatých spoločníkov na celom svete, čo často vedie k utrpeniu psov aj ich majiteľov. Definovaná ako nadmerná úzkosť alebo stres, keď je pes oddelený od svojich opatrovníkov, separačná úzkosť sa môže prejaviť rôznymi spôsobmi, vrátane deštruktívneho správania, neustáleho štekania. Pochopenie tohto komplexného stavu je rozhodujúce pre majiteľov psov aj profesionálov, aby mohli poskytovať primeranú starostlivosť a podporu. Bežné spúšťače separačnej úzkosti sa môžu pohybovať od zmeny rutiny alebo prostredia až po traumatickú udalosť alebo opustenie, ktoré pes zažil. Psy, ktoré si vytvárajú silné väzby so svojimi majiteľmi alebo s tými, ktorí zažili predchádzajúce obdobia dlhodobého odlúčenia, sú náchylnejšie na rozvoj tohto stavu. Hoci separačná úzkosť môže postihnúť každého psa v každom veku, zvyčajne má tendenciu byť častejšia u adoptovaných alebo zachránených psov.
Rozpoznanie príznakov separačnej úzkosti je prvým krokom k riešeniu tohto problému. Psy môžu vykazovať priľnavé správanie, neustále nasledovať svojich majiteľov, aj keď nie sú oddelené. Medzi ďalšie príznaky patrí nepokoj, lapanie po dychu, nadmerné slinenie, chvenie alebo deštruktívne akcie zamerané na dvere, okná alebo nábytok. Aj keď toto správanie môže byť náročné , je nevyhnutné, aby majitelia pristupovali k situácii s empatiou a trpezlivosťou, pretože trest môže zhoršiť úroveň úzkosti. Zvládanie separačnej úzkosti si často vyžaduje mnohostranný prístup. Vytvorenie konzistentnej dennej rutiny, najmä pri odchodoch a príchodoch, môže pomôcť vytvoriť pocit predvídateľnosti a pocitu bezpečia pre psa. Postupnú desenzibilizáciu na odchody je možné realizovať aj počiatočným ponechaním psa na krátke obdobia samého a postupným predlžovaním trvania neprítomnosti. Pohodlný, určený priestor alebo brloh môže poskytnúť bezpečné útočisko pre úzkostlivého psa počas odlúčenia. Techniky modifikácie správania, ako je kondicionovanie a pozitívny tréning, môžu pomôcť pri znižovaní separačnej úzkosti. Spojenie odchodov s pozitívnymi skúsenosťami, ako je poskytovanie špeciálnych hračiek alebo maškŕt, môže pomôcť zmierniť stres. Okrem toho sa hľadanie pomoci od profesionálneho trénera psov alebo odborníka na správanie zvierat môže ukázať ako neoceniteľné pri vývoji prispôsobeného liečebného plánu prispôsobeného špecifickým potrebám postihnutého psa. V závažných prípadoch môžu byť lieky predpísané veterinárnym lekárom potrebné na zmiernenie nadmernej úzkosti a zmenu správania. Lieky alebo doplnky proti úzkosti môžu pomôcť psom vyrovnať sa s odlúčením a pomôcť v celkovom procese liečby. Lieky by sa však mali vždy používať pod odborným vedením a v spojení s technikami modifikácie správania. Je dôležité zdôrazniť, že separačná úzkosť u psov je liečiteľný stav. S trpezlivosťou, porozumením a dôslednosťou môžu majitelia pomôcť svojim milovaným spoločníkom prekonať toto náročné utrpenie. Uprednostňovaním ich duševnej pohody a hľadaním vhodného vedenia môžeme zabezpečiť, aby naši chlpatí priatelia viedli šťastný a vyvážený život, aj keď sú dočasne mimo nás.